História plemena

Turecké angory sú vôbec najstarším plemenom mačiek. Ich pôvodnou pravlasťou sú náhorné roviny južného Kaukazu, Pontského pohoria a Taurusu.Turecké angory sú pomenované podla hlavného mesta svojej vlasti, Ankary, ktorá sa v stredoveku nazývala Angora. Patrí k plemenám, ktoré vzišli z prírodnej populácie.Existujú doklady o tom, že po starých namorných cestách spojujúcich Strednú Európu a Prednú Áziu sa z Turecka dostaly tieto mačky na južnú Ukrajinu, do Francúzska a do Anglicka. Boli to prvé mačky s dlhou srsťou v Európe, naviac s vzácnou bielou farbou. História ich domestikácie a rada povestí sú veľmi zaujímavé. Dodnes sú biele varianty týchto mačiek považované v Turecku za posvätné. Turecké angory sú vo svojej vlasti chránené a chovajú sa v tureckých zoologických záhradách Istanbulu, Ankary a Izimíru.

Z Ameriky bola prvá turecká angora menom Pucette Michelle importovaná v roku 1954. Prvý chovný pár bol potom dovezený zásluhou plukovníka Waltera Granta v roku 1962 zo ZOO v Ankare.

 V Európe bola turecká angora prvý raz vystavovaná v roku 1959 vo Švédsku. Neskôr sa objavila aj na výstavách v Nemecku, Švajšiarsku a v bývalom Československu. FIFe uznáva tureckú angoru od roku 1988. V USA bola uznaná v roku 1970, ale vo Veľkej Británii nie sú turecké angory uznané dodnes.

Charakter a temperament 
Turecké angory sú veľmi inteligentné mačky s obrovskou vitalitou. Ich povaha je pomerne iná, než povaha ostatných mačiak. Sú to zvieratá citlivé, vnímavé a spoločenské. Turecká angora je tak trochu "mačkopes". Ľahko zvládajú rôzne úkony ako je aportovanie, otváranie dverí, naučí sa chodiť na vodítku. Prichádzajúcu návštevu náležite privítajú. Sú to mačky maznavé, veľmi často a rady sa prídu pomaznať. Zpočiatku trochu nedôverivé, no akonáhle vás akceptujú ako majiteľa, milujú vás ako nikoho na svete a dávajú to patrične najavo. Sú to mačky spoločenské. Potrebujú ľudskú spoločnosť, ale veľmi dobre vychádzajú aj s inými ziveratami. Sú veľmi hravé a to nielen ako mačiatka. Sú to jedinečné mačky a jedinečný spoločníci.

Zdroj: jamis-kocky.net